Matkina škola

Matkina škola
12. októbra 2018 www.casopisslovo.sk

HOMÍLIE (Marián Kuffa)

 

Do mariánskeho Klokočova 12. augusta zavítal ako hlavný kazateľ otec Marián Kuffa, predstavený Inštitútu Krista Veľkňaza, ktorý pútnikov pozval do Matkinej školy lásky.

 

Slava Isusu Christu!

Vážený otec biskup, bratia a sestry, medzi gréckokatolíkmi sa cítim dobre. Veľmi som sa potešil, keď ma váš otec biskup zhruba začiatkom jari pozval na toto mariánske pútnické miesto. Som farárom v Žakovciach, kde sa staráme o bezdomovcov. Nerád používam to slovo, škrípe mi v ušiach. O chlapcov a dievčatá. Okolo 300 ľudí.

 

Včera prišli k nám od Nitry pre mňa neznámi ľudia. Doniesli plné auto ovocia a zeleniny. Pred pár rokmi mi doniesli jedno dievča – úplne jednoduchučkú matku. Pozerám, a ten pán má v ruke pomarančové malinovky, kávu, keksy. Hovorím: „To čo je?“ „Ále, Monika si pýtala: Malinovku chcem, takú žltú. Keksy chcem, kávu chcem.“ On sa usmial. To je presne ona. Jednoduchučká.

A ako prišiel on k nej?! Jeho manželka si všimla, že je tam tehotná mladá žena. Zavšivavená, zasvrabená, na ulici. Čo je na ženách nádherné a čo mňa osobne priťahuje, je, že ženy vidia ináč ako muži. A to je dobré. Muži myslia viac cez IQ a ženy cez EQ. IQ je skôr logické myslenie, EQ je empatia. Ten dotyčný pán – volá sa Peter – hovorí: „Viete, pán farár, nie som taký svätý ako moja žena. A tak som si to pri nej uvedomil: ako dobre, že mám takú ženu. Ona ju zbadala. Ona povedala: ,Musíme ju zobrať, veď je zavšivavená, zasvrabená!ʻ“ Postupne si muža získala a muž pridal aj hlavu, aj svaly a porozmýšľal a prišli na to. Doviezli ju do Žakoviec. Súhra muža a ženy – to je ono! Tak si to praje Boh. Muž – hlava, žena – srdce. Tak si to praje Boh.

Prišla jedna pani a hovorí: „Pán farár, môj muž ma nemá rád! A svätý Pavol mu hovorí: ,Milujte si svoje manželky!ʻ“

„Máte pravdu, na dvoch miestach to hovorí.“

„No vidíte, dokonca!“

„A ešte aj svätý Peter to hovorí.“

„No vidíte, to som nevedela!“

„A veta predtým?!“

„Aká je veta predtým?“

„Ženy, podriaďte sa svojim mužom, muži, milujte svoje manželky!“

Ženy zakrývajú túto časť evanjelia a muži tamtú. To celé je Božia pravda. Svätý Pavol dodáva: „Muži, milujte svoje ženy, ako Ježiš miluje svoju Cirkev!“ Ako? Dal za ňu život! Ty nechceš takého muža, čo položí za teba život? Čo ťa tak bude chrániť? To sa už lepšie počúva.

 

Ženy, podriaďte sa svojmu mužovi tak, ako sa Cirkev podriaďuje Kristovi! To sa lepšie počúva. Celé evanjelium čítaj! Nevytrhni len časť! Otec a matka. Tak to ustanovil Boh. Tento poriadok ustanovil Boh. Dakedy za komunizmu to napádali. A dnes je liberalizmus to isté, len v iných farbách. Dnes sa v Istanbulskom dohovore akoby kriminalizoval muž. Akoby bol pôvodcom všetkého zla.

 

Mužovou silou sú svaly, ženskou silou je jemnosť. To nie je slabosť. Je to rozumom a láskou ovládaná sila. Jedna žena, ktorá je jemná a dobrá, ovláda desať svalnatých a mocných chlapov.

 

Nie to, čo učia feministky: „My tým mužom ukážeme!“ Skáču na tribúne v Prahe. Ale to muži postavili tú tribúnu. Žena môže vyhrať nad mužom, ale nie rozumom! Najhoršie je, keď chce vyhrať jazykom. Žena, tebe je dovolené vyhrať nad mužom a je to správne. Svojou dobrotou a jemnosťou. Keď budú ženy takto vyhrávať nad mužmi, bude to super. Tu treba v našej spoločnosti urobiť revolúciu. Kde? Vo svojom srdci. Keď ju budeme robiť len navonok, len páni sa vždy vymenia. Muž nech je mužom a žena ženou! Najkrajšie na mužovi je, keď je muž. Neprekáža, že je razantný.

 

Istanbulský dohovor robí z mužov bábovky. Keď sme tohto roka išli do Medžugoria, začalo horieť auto. Ženy sme dali hneď nabok. My muži sme vyťahovali ľudí a zbierali veci. Ešte som zakričal: „Pozor, buchne pneumatika!“ Ani som nedohovoril. Naraz to buchlo. Mužská razantnosť nie je zlá, ak je v jej jadre láska. Ale tú lásku tam vloží žena, matka. Ty žena ju tam vložíš. Ak tam dáš semienko nenávisti, bude z neho terorista, problémový človek. Ak ty žena tam vložíš lásku, bude špičkový záchranca.

 

Myslia si, že násilie na ženách zmizne, keď bude žena = muž. Je to chorý výplod chorého mozgu. Istanbulský dohovor. Odkiaľ to viem? Veď mám aj dievčatá z polepšovne. V polepšovni nie je žiaden muž, a tie ženy sa bijú ako levice. Mám dievčatá z väznice. Vo väznici sú samé ženy a jeden dozorca bol u mňa a hovorí: „Pán farár, keby ste to videli. Keď sa v mužskej väznici pobijú väzni, prídeme, pozbierame zuby, utrieme krv a je koniec. Ale ženy?! Nemôžeme ich od seba dať preč. Treba psychiatrov, injekcie.“ Kde tam je muž? A násilie existuje ďalej. Ak sa žena rovná muž, násilie nezmizne. Dostane inú formu.

 

Úchylný muž je ten, ktorý je mužom, ale je mu výhodnejšie vyhlásiť: „Cítim sa ako žena.“ A správa sa ako žena. Ktorý má pedofilné sklony a odíde do ženskej sprchy, kde máš dcérku, vnučku. A on tam pôjde nahý. Podobný konkrétny príklad mi povedali Američania. A on pod rúškom toho nepácha násilie?! On nediskriminuje tie dievčatká? Diskriminuje. Ale to je v poriadku. To je genderová ideológia v praxi. Proti tomu bojujeme.

 

Máme zariadenie pre týrané matky a nie tak dávno sme museli volať políciu. Ako levice sa mi tam pobili tie ženy. A sú tam samé ženy, aj personál. Násilie sa neodstráni tým, že budeme akceptovať genderovú ideológiu, ktorá je obsiahnutá v Istanbulskom dohovore. To je pekná hlúposť proti Bohu, proti prírode.

 

Žena nech je ženou. To najkrajšie na žene je ženskosť. Keď ty si žena, si normálne príťažlivá. Keď je žena ženou a chce byť ženou, muž je nohami na zemi. My muži sme pyšnejší, hrdší. Ja sa chodím hanbiť do skladu. A kto mi ukáže zrkadlo? Ženy! Žene sa tu zatrblieta slza a ja si myslím: „No, už som prešvihol! Odpusť mi, môj Bože!“ Nepriznám to, lebo som muž. Ani tvoj muž to neprizná. Ale v duchu povie: „Tá žena má pravdu!“ Fajn, že máme také ženy okolo. Tá žena, ktorá je ženou, perfektne formuje mužov. Zostaň ženou! Neboj sa byť ženou! Hneď po Bohu ide žena – Mária. Neboj sa byť ženou. Buď ženou. To je normálny spôsob života. Žena nech je žena a muž mužom.

 

O to, čo sme mali samozrejmé, dneska musíme zápasiť. Zápasíme po celom Slovensku. Od Michaloviec až po Bratislavu. Ukazujú na nás. Zastavili nás? Nie! Povedal som: „Aj keď ma zabijete, dobre, budem mučeník. Paráda! Idem bez očistca hore. A keď ma uväzníte, výborne! Zjednotíte slovenský národ a naraz budú pozerať, prečo ten Kuffa sedí. Prečo? Pretože chce, aby žena bola ženou a muž mužom.“ No tak kto hovorí zle? Genderisti alebo Kuffa? Nech sa páči! Nebojím sa ísť do basy. Čo bude v base? Budem bývať s väzňami, budem s nimi pracovať, budem s nimi jesť. Ale ja to robím už teraz. Ja si v base oddýchnem. To bude pioniersky tábor. Nebojím sa!

 

Sila zlých je v zbabelosti dobrých. Všetkých vás vyzývam: Nebojte sa! Ženy, nebojte sa byť ženami. Najvyššia hodnosť ženy je hodnosť matky. Nebojte sa, muži! Nebojte sa byť hlavou. Je správne, keď je muž razantný. Prikazuje, zakazuje, nariaďuje, ruší príkazy. Správne. Aj buchne po stole. To nie je nič zlé. Ak je ten príkaz, zákaz služba milovanej manželke, milovanej dcérke.

 

Muž, pochopil si svoju úlohu? Tvoj príkaz, zákaz má byť vždy služba milovanej manželke, dcérke, synovi. Kňaz ide slúžiť svätú liturgiu, nie panovať. On ide slúžiť sviatosť zmierenia, nie panovať. Vysluhovať sviatosť krstu. Kňaz, ktorý pochopí svoju službu, svoju funkciu ako službu, je požehnaním pre dedinu. Ak je diktátor, je to katastrofa. Tak aj muž.

 

Ježiš dvihol ženu na úroveň muža. A farár Kuffa to odpozoroval od Ježiša a hovorí: „Ty žena si rovnocenná.“ A čo robia extrémne feministky? Kladú ženu na úroveň Boha. „My tým mužom ukážeme!“ Ty žena nie si pes, nie si pod mužom, ale nie si ani Boh, nie si nad mužom. Ty si vedľa muža. Rovnocenná partnerka. Rovnocenná, a predsa trošku cennejšia. Prečo? Máme ťa radšej ako mužov. Preto ti dávame prednosť: „Sadni si!“ Preto ti otvoríme dvere. Preto ti dávame tie výhodnejšie posty. Lebo ťa máme radšej. Chcite byť ženami. Buďte hrdé na to, že ste ženy.

 

Silou dobrého skutku je vytrvalosť. Nieže pomôžem jednému, ale začnem pomáhať všetkým vo svojom okolí. Tým ten skutok naberá na kvalite a sile. Povieme: „Toto je veľmi dobrá žena. Bože, aj ja chcem byť taký. Ako dobre, že tá žena je tu.“ Preberie mužov dookola. To je dobrá žena. Tam sa začína obnova národa. Od ženy. Nezvaľujem na ženy, ale keď to necháte na nás mužov, to sa načakáte. Žena matka, chci byť ženou a matkou! Poďakuj Bohu, že si žena. Neboj sa. Žena chvíľu plače, chvíľu sa smeje. My muži sa zlostíme: „Teraz reveš alebo sa smeješ? Obidva naraz! Jóój!“ Ale presne to nás priťahuje, lebo to je to iné – ženské! Aj plače, aj sa smeje, aj obidva naraz. Toto je na žene krásne. Neboj sa byť ženou!

 

Mal som rodičov. Bývali sme na okraji Kežmarku, tam už nebola ani asfaltka. Bolo tam blato, ale tá ulica predtým bola poľná. A ako taký chlapec som si vykračoval. Čo sa stalo? Husi! Keď som ich uvidel, rozbehli sa na mňa. A ja som sa otočil ako malý chlapec, utekal som po tej ulici a ony za mnou. A ten gunár ma cvak do zadku. A ľudia sa smiali. Ja som to ako malý chlapec nechápal. Myslel som si, že ma tie husi zožerú. A naraz, kde sa vzal, tu sa vzal, môj otec. Ja som počul len jeho hlas. A on povedal: „Maroš!“ V tú ranu som vedel, kde sú svetové strany. A otec si čupol a ja malý špunt som mu skočil do rúk, otec ma zdvihol. Ešte mi ani slzy nevyschli, a ja v otcovom náručí: „No čo je?! Čo je?!“ Na gunára. To je dôvera k nebeskému Otcovi. Kto ťa ju naučí? Tvoj vlastný otec by ťa to mal naučiť. Tak ako sa deti majú cítiť v rukách svojho otca, tak aj my máme skočiť do Božieho náručia. Kedy doň skáčeme? Keď mu povieme: „Nech sa stane, ako ty chceš, môj Bože!“ Ja som počul otcov hlas. Aj ty ho počuješ. V Cirkvi, v evanjeliu, počuješ ho z bežných udalostí. Ak naň zareaguješ, on ťa zdvihne z poníženia a budeš v bezpečí. To je dôvera v Boha.

 

Môj otec popíjal. Bol dobrý, keď si nevypil. Keď si vypil, bol problém. Keď si nevypil, bol samá spravodlivosť – čo mal na jazyku, to na ruke. To, čo mama dve hodiny vysvetľovala, otec za dve sekundy vysvetlil. Otec bol spravodlivosť, matka bola láska a babka bola amnestia.

 

Svätí Joachim a Anna boli obyčajní ľudia, a pretože po ponížení, po pokorení nepreklínali, nenadávali, Boh im požehnal po dvadsiatich rokoch plod. Aký? Najkrajší na tejto zemi – Pannu Máriu. Otec, matka, nepreklínaj! Nenadávaj! Čo ho pritiahlo, to anjel Gabriel vysvetľoval svätej Anne. Hovorí, čo pritiahlo pozornosť neba na nich: pokorná modlitba, ohromná dôvera v Boha a almužna. To otvára poklady neba. A Najvyšší poslal Gabriela:„Choď tam k tým dvom! Oni budú najlepší rodičia pre Pannu Máriu.“ Toto nám treba robiť, napodobňovať týchto svätých manželov.

 

Keď Panna Mária povedala fiat, Boh bol v tej chvíli pod jej srdcom a v jej srdci. Keď naučíš svojho syna, svoju dcéru hovoriť fiat, naučíš ich tú najväčšiu múdrosť. Ja by som to chcel tak, môj Bože, chcela by som to tak, ale nech sa stane, ako chceš ty. A Boh prichádza k nám v piatich spôsoboch. V Eucharistii. Vzdávame poklonu eucharistickému Kristovi. „Pokloň sa mi! To, že chceš všetky moje príkazy a zákazy splniť a že mi dôveruješ, je pravá poklona.“ V evanjeliu. Preto všetci stojíme. Premením to, čo farár čítal, na modlitbu. To, čo on hovorí, chcem!“ A modlitbu neskôr premeníš na skutok. Ďalej, v kňazovi. Ak poslúcham biskupa, okrem hriechu, mám Božie požehnanie. Boh bude s tebou kráčať. Pre našich neveriacich bratov a sestry, nech s tebou kráča láska. Potom v modlitbe. Kde sa dvaja – traja modlia v mojom mene, ja som medzi nimi. Vidíš? A posledné rozhodujúce: v núdznych a trpiacich. Tam je prítomný Kristus.

 

Svätá Marta v dnešnom evanjeliu robila, posluhovala, ale keď posluhuješ bez Ježiša, stane sa to aktivizmom. Človek je vyčerpaný, vyhorený a odíde z Cirkvi. Boh nestojí o tvoj aktivizmus. Mária ostala pri Ježišových nohách. Máme zostať pri Ježišovi. Mať ho vo svojom srdci.

 

Premieňaj bolesť na lásku! To je tá múdrosť od Márie, ktorú sme sa prišli naučiť. Muž na mňa nadáva, dcéra ma ponižuje, syn znevažuje, a ja matka žehnám synovi, dcére aj mužovi. Obetujem to za svojho muža. Hore v nebi ťa bude čakať tvoj muž so slzami v očiach a povie: „Žena, vďaka tebe som tu. Ako to?“„Keď si ma preklínal, ja som ti vtedy žehnala.“ Toto robte, ženy, matky. Kúpte lístok do neba nám mužom! Musíte draho zaplatiť. Môj Pane, ďakujem ti za vysokú školu lásky, ktorú sme sa naučili od tvojej Matky a tvoja Matka od teba. Amen.

Prejdite na zdroj